Prečo sa nezobrazuje všetko čo je na blogu bez zaregistrovania? Odpoveď je vo hviezdách, doteraz som ju nedostala!
Z histórie
Pohreb
Cez mnohé storočia museli poddaní obce voziť svojich zosnulých do susednej obce Krušovce, kde ich pochovávali do vysvätenej zeme pri kostole. Za pastoračnej činnosti pána farára Mateja Turského (1728-1750) dal gróf Zay postaviť v našej obci kaplnku, ktorá slúžila aj na nedeľné bohoslužby. Ešte počas rakúsko-uhorskej monarchie dal Obecný úrad postaviť malú drevenú „umrlčiu komoru“ na novovzniknutom cintoríne. Približne v roku 1860-70. Stalo sa tak takmer po trištvrte storočí keď bolo vyhlásené za platné zákonné kráľovské nariadenie zákazu pochovávania mŕtvych okolo kostola. V každej obci museli byť vymerané priestory na nové cintoríny. V susedných Dolných Chlebanoch sa to naplnilo v roku 1888, kedy bol postavený aj hlavný kríž. V „umrlčej komore“ boli "vystieraní" chudobní, bezmajetní, žobráci a takí, ktorí nikoho nemali. "Vystierali" aj tých, ktorí nemali v dome izbu nazývanú „prednica“ – spálňa v dome.
Ženy obliekli zomrelého do čiernych sviatočných šiat a vystreli ho v prednej izbe „prednici“ na posteli, na ktorej zomrel. Jeho perinu vyniesli v letnom čase von a v zimnom na povalu prevetrať. Po dva večery bolo pri mŕtvom modlenie, na ktoré chodili z blízkej rodiny, susedia a priatelia z dediny. Niekedy až do druhej hodiny v noci trvalo modlenie a spievali sa aj nábožné pohrebné piesne. Pohrebný obrad sa odohrával na tretí deň na dvore domu zomrelého.
Pred pohrebom susedky pomohli chystať na kar guláš alebo slepačiu polievku, pečené kurence, či pečené mäso s knedľou. Po odchode na cintorín tieto susedky vyniesli von prevetrať posteľ a domáci potom naplnili „strožok“ novou slamou, aby im mŕtvy nezobral spánok a nezjavil sa im vo sne.
Na pohrebe pri poslednej rozlúčke rodina zomrelého nesmela na nikoho z blízkych zabudnúť, aby ich zavolali na kar. Na hrob bol daný jeden veniec za blízkych blížnych. V lete dávali aj kytice z kvetov z predzáhradiek. Po pohrebe šli najbližší na kar, ale aj pán farár s modleníkom a hrobárom. Boli uhostení a vyplatení peniazmi. Dodržiavali sa „sedminy“ – to je týždeň po smrti, kedy sa v dome nič nerobilo, ženy nepriadli, netkali. Sedem dní po pohrebe sa kŕmila iba lichva a robili sa roboty okolo pece. Ostatné sa nesmelo robiť z úcty k zomrelému. Príbuzní chodili sviatočne oblečení a práve z úcty k zomrelému dodržiavali „sedminy“.
V roku 1928 žiadalo obecné zastupiteľstvo financie od štátu kvôli mimoriadnej potrebe postavenia „umrlčej komory“ pre zomrelých, lebo stará už bola rozpadnutá. Nová nebola postavená, lebo Obecný úrad nedostal financie od štátu. Ešte v roku 1970 "vystierali" obyvatelia obce svojich zosnulých doma v prednej izbe. Po zákonnom nariadení, že zomrelí musia byť "vystretí" iba v domoch smútku nastala po roku 1976 taká situácia, že občania museli voziť svojich zosnulých do obce Rajčany, kde už bol postavený dom smútku. (V roku 1976 bola obec Horné Chlebany pričlenená k obci Rajčany a stala sa jej časťou.) Od roku 1980, keď sa zrekonštruovala kaplnka, vozili zosnulých do Rajčian iba v letnom čase, inak boli vystretí v zrekonštruovanej kaplnke obce, kde sa sv.omše a modlenia už vôbec nekonali.
Cemetery Cintor

Cemetery Cintor

Cintorín v obci - "Dom nádeje" inak povedané: "Dom smútku"
Obecný cintorín

Obecný cintorín

Obecný cintorín
Dom nádeje

Dom nádeje

Dom nádeje
Dom nádeje

Dom nádeje

Dom nádeje so skladom vedľa neho
Vchod

Vchod

Vchod do Domu nádeje
Okno

Okno

Okno
Nápis

Nápis

Nápis na Dome nádeje
Zvonica pri Dom

Zvonica pri Dom

Zvonica pri Dome nádeje
Skladište

Skladište

Skladište
Na cintoríne

Na cintoríne

Na cintoríne
Pri kmeni

Pri kmeni

Pri kmeni platana mliečneho
Cintorín

Cintorín

Cintorín od hlavnej cesty
Brána cintorína

Brána cintorína

Brána cintorína v Amerike
10.2.2013

10.2.2013

10.2.3013
anjel

anjel

anjel
Smútok

Smútok

Smútok
sviece

sviece

sviece
kvety

kvety

kvety
sustrast.gif
hrob

hrob

hrob
zbohom

zbohom

zbohom
Osobnosť krušovskej farnosti pod ktorú patrí aj obec Horné Chlebany
Cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ
 

Alexander Rudnay
 

Narodil sa 4.10.1760 v obci Považany – Svätý Kríž nad Váhom v okrese Trenčín a zomrel 13.9.1831 v Ostrihome v Maďarsku. Školské základy nadobudol v Moravanoch u pána farára Jozefa Lonského.

V rokoch 1772 – 1776 študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre, v rokoch 1776- 1777 v Bratislave na gymnáziu zvanom Emericanum a dva roky filozofie na trnavskej univerzite. Štúdium teológie absolvoval na budínskej univerzite v rokoch 1780 – 1784 a štúdium dokončil v Bratislave po presťahovaní budínskeho seminára. Po dosiahnutí titulu doktora teológie bol vysvätený za kňaza. Niekoľko mesiacov vychovával synov grófa F.Beréniho v Laskári, dnešné Nováky.

V rokoch 1785 – 1789 bol kaplánom v Častej, Hronskom Beňadiku, aktuárom, dvorným kaplánom, archivárom a tajomníkom arcibiskupského vikariátu v Trnave. 

Roku 1789 získal konkurzom zavedeným od čias panovníka Jozefa II., miesto farára v Krušovciach. 

V roku 1794 sa stal dekanom a pôsobil v Krušovciach do roku 1804, čo predstavuje 15 rokov.

V krušovských kázňach vyzýval veriacich na plnenie si poddanských povinností a zároveň upozorňoval na potrebu riešenia sociálnych pomerov. Sám prispel ku tomu formami charity, za čo si vyslúžil pomenovanie „veľký almužník“. Po dvojnásobnom vyhorení obce Krušovce pomáhal s obnovením života. Prispieval na nemocnice, podporoval chudobných počas hladomoru a cholery i chudobných študentov.

V roku 1804 bol panovníkom vymenovaný za ostrihomského kanonika, potom sa stal riaditeľom seminára sv. Štefana a v roku 1809 svätotomášskym prepoštom a dvorským radcom v Trnave.

V roku 1810 – 1815 radcom pre cirkevné veci v Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni.

V roku 1815 sa stal sedmohradským biskupom

a v roku 1819 ostrihomským arcibiskupom, primásom Uhorska.

Kardinálom sa stal v roku 1828 a po palatínovi bol najvplyvnejším verejným činiteľom Uhorska.

Za Uhorského kráľa korunoval Ferdinanda V. (Posledná korunovácia uskutočnená v Bratislave).

V roku 1820 definitívne preniesol sídlo arcibiskupstva z Trnavy do Ostrihomu. Tam začal budovať v roku 1822 katedrálu v klasicistickom štýle. V mauzóleu tejto baziliky je pochovaný.

 

Podporoval rozvoj školstva a zaslúžil sa o vydávanie cirkevnej literatúry ako aj zreorganizovanie štúdia na seminári v Trnave a Bratislave.

Ako jeden z mála príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu sa uvedomelo hlásil k slovenskej národnej príslušnosti. Meno Rudňaj sa zmenilo na Rudnay až na univerzite v Budíne.

 

Ostrihom

Ostrihom

Alexander Rudnay arcibiskup

A.Rudnay, arcibiskup

Pismo Princes Alexander Rudna et divék-ujfalu, dei, et apostolicae sedis gratia, metropolitanae ecclesiae...

Listina

Bazilika

Bazilika

Povestným sa stal jeho výrok pri menovaní za kardinála pápežom Levom XIII.:

„Slovákom som, a keby som i na Petrovom stolci bol, Slovákom ostanem.“


 

Farský kosttol v Krušovciach

Farský kostol v Krušovciach

Hlavný oltár v krušovskom farskom kostole

Hlavný oltár vo farskom kostole v Krušovciach

 

A.Rudnay významne prispel k vydaniu Bernolákovho Slovára a ďalších kníh a práve jeho zásluhou v roku 1822 bratislavská synóda schválila vydanie prekladu Biblie v Bernolákovčine. Dovtedy sa používali české preklady.

V roku 1820 dostal Rad sv. Štefana.

V rodnej obci v Považanoch a od roku 1995 aj v Krušovciach má pamätnú tabuľu.

 

Na jeho počesť bolo napísaných 42 oslavných básní a 32 panegyrických rečí od autorov J. Kollára, J. Hollého, B. Tablicu a ďalších.

 

Po jeho smrti v roku 1833 bola vydaná kniha v Trnave, vytlačená u Jána Jelínka, pod názvom: „Kázne príhodné, ai iné, to jest: Z reči duchovných, od nebohého arcibiskupa Ostrihomského v Krušovcách nekdy prednesených, a vlastnú rukú spísaných.“ Táto obsiahla kniha má 539 strán a je klenotom ducha A. Rudnaya a jeho pôsobenia vo farnosti Krušovce, do ktorej patrila i naša obec Horné Chlebany.

Vzhľadom k skutočnosti, že kázne A. Rudnaya, napísané v Krušovciach a kázané aj našim predkom neboli znovu vydané a mala som možnosť získať originál knihy kázní A. Rudnaya od manželky (dnes už nebohého) obvodného pána doktora MUDr Jozefa Hederu, ponúkam úryvky z kázne:

„Concio pro Dominica III.post Pentecosten, dieta in primo meo ad Parochian Korossiensen ingressu.“

 

Quis ex vobis homo, qui habet centum Oves, et si perdiderit unam ex illis, nonne dimittet nonaginta novem in desecto, et vadit ad illam quae perierat, donu in veniat eam.(Luc.15.v.4)

 

Veta v preklade znamená:

 

„Který je z Vás človek, který má sto ovéc, a stratil li by jednu z nich, zdáliž neopustí devadesát devat na púšči, a ide k tej, která zahynula, pokáď je nenalezne.“

 

„Laskaví kresťané!

Z milosťi Bozkéj, od duchovnéj vrchnosťi našej já sem k vám jakožto pasťír vyslaní, nevcháďam do Ovčinca svého jako zlodej, a loter, nebo vchádzám skrze dvere, to jest: skrze uríďení vrchnosti mojej, já sem váš pastír uríďení, abich podla vinaučováňá knížaťa pasťírov išel pred Ovečkámi svými, abi sťe mňa nasledovali, abi sťe hlas moj poznali jak vlastného pastíra, aby dal dušu svoju za ovečky své, já sem pasťír, kterému ne sto, ale dve tisíc a vícej Oveček je zverených, za které všecké nekdi, keď Syn Boží príjde z velikú Slávú, a velebnosťú súďiť živých, a mrtvých, tvrdý počet odevzdať mosim, které všecky tak pilne chrániť, a opatrovať mám, že keď mi jedna prašivá zostane, keď mi jedna z nich zahyne, mnohokráte 1999 zdravých na čas zanechať a prašivú uzdraviť, zahynulú svému Ovčincu privésti povinný budem.

Abych ťažkéj téjto povinnosľi mojeje dosti učiniť mohel, na Vás laskaví poslucháči najvícej záleží; pońeváč povinnosťi moje jakošto pasťírá naproťi Vám Ovečkám mojím z Vašími na ten spósob sú zvázané, že já vyplneňú mojích povinností žáden prospech očekávať nemožem, jestli vy povinnosťi Vaše, které Vás naproťi pasťíra Vašeho zavazujú, dokonále navyplňiťe. Aby ste tehdá nekdy z nevedomosťú sa nevymlúvali, abych žádnu stránku namal na Vašem zatraťeňí, ale jestli nekterý z Vás zatraceňí pripísť mosel. – Počátek kresťanského vynaučováňá, a vyhlasováňá Slova Bozkého v tom zakládám, že Vám v dnešnej kázňe prednesem ponajprv povinnosti moje naproťi pasťírovi svému. S prvého poznáťe, čo kde mňa očekáva; z druhého jako naproťi mňe spravovať máťe. Príjd o Bože Duše svatí, který skrz ustanoveňí vrchnosťi našej si mňa položil ríďiť Cirkev božu; popraj hojňe tvéj Milosťi, aby sme povinnosťi naše poznať, a s Tvojú pomocú bozkú z obidvoch stránek dokonále vyplňiť mohli.

 Poslúchajťe.

 Jedná stránka.

Svaté všeobecné cirkevné zhromážďeňí Tridenské všecký povinnosťi jedného každého duchovného pasťíra nakrátce predstavuje, ked mluví, že všecci, kterí duše opatrujú pod Božím prikázaňím zavázaní sú, ovce své poznat, za ne tu nekterú obetu mši svatéj obetovať: skrz rozhlasováňí Slova Božího, skz udelováňí a posluhováňí svatých svátosťí, akrz príklad dobrých skutkov ovce své pásť: naposledy bedlivú a otcovsku starosť na chudobné, nemocné, a uťisknuté osoby mať.“  atď.

 

V závere kázne hovorí A.Rudnay:

 „Závirka.

 Láskaví kresťané!

 Slyšali ste nakrátce povinnosti moje naproti Vám, povinnosti pastír naproti ovečkám svojím, zdáliš týmto dokonále podla Uradu mopjého dosť učiním, z budúceho mojého držáňaá poznáte. Však predca dúfam v nekonečném milosrdenství boském, že mi svou Milosť udelí, abych čo za potrebné dodržím, a čo vrúcne, a s celého srdca vinšujem, i skutkom vyplniť, vás všeckých od zatraceňá večného zachrániť, a k sláve nebeskej privésť mohel.  Abych mohel k Synu Božému pri tem posledném súde vás všetkých na pravici predstaviť, a keď to kníža pastírov ode mňa počet vybírať bude, k nemu smele volal: O Pane! Hle kterých si na mňa zveril, kterých si mne dal, nestratilsem s ních ani jedného: jestli ale který s niích je zatracen, ten nebol z ovčinca mého, ten neposlúchal hlas pastíra svého; od čoho aby nás Boh milostive zachránil, potrebná vec je, aby ste aj vy povinnosti vaše naproti pastírovi svému vyplnili; o kterém záleží druhá stránka kázne mojéj, kterú poneváč včul čas povedať nedopúšča, nasledujúcu nedelu vám úplne prednesem, včil

Amen.

 

 Poznámka:

Tento úryvok je z Rudnayovej prvej kázne veriacim Krušovskej farnosti z roku 1789 na strane knihy 39-44-45.

 

Ďalší úryvok kázne z toho istého roku upozorňuje veriacich na povinnosti voči Bohu, Cirkvi a pastierovi ich.

Poštová známka

Poštová známka s vyobrazením A.Rudnaya


 

Continuatio Concionis Dominicae praecentis. Concio pro Domonica IV.post Pentecosten, dicta in Koross.

 

Jedinká stránka.

 Jestli moja povinnosť v tom záleží, abych obzváštne časem nedelním, a svátečním za vás obetoval mšu svatú, abych Spasitela Ježiša Krista Bohu Otci za hríchy, a neprávosti vaše predložil na oltári, lahko sami poznáte láskaví kresťané! Že povinnosť vaša je v temto chráme Páne pri mši svatéj s takú pobožnosťú, vrúcnosťú, a pokorú sa nachádzť, kterú svatosť místa tehoto, kterú prítomnosť živého, a optravdivého Boha, kterú najvetšé toto tajemství náboženstva našého, které s činí pri mši svatéj, sebú donáša; k nábožnému temuto, a pokornému slyšání mši svatej neni vec potrebná, aby jedenkaždý osobite, a pre seba sa modlol: neni vec potrebná, abyste obzvášne Otče náš, neb pátričky čítali, tým méne aby ste z modlácích knížek modlitby samí ze sebú šeptali, které mnohokráte nerozumíte, tak že s Pravdú o vás povedať sa može, čo samá večná pravda o ludu Izraelském mluví: Lud tento ustámi mňa ctí, ale srdco jejich je daleko ode mňa. Títo, pravím, veci neni sú potrebné, ani užitečné k pobožnému slyšání mši svatej.

Zajiste je... Povinnosť vaša naproťiva Slovo Božské pilňe poslúchať, a konať, kdo je z Boha, praví večná pravda slová Božé sľiší, preto vi nesľišíte, nebo z Boha ňeňi sťe: ale pochádzáte z Otca ďábla pekelného. A zaisťe odkáď pochádzá, že sa u vás nachádzajú všeľijaké neprávosťi, a nešlechetnosťi- že u vás panujú roztržitosťi, krádeže, lúpežníctví, zloďejství, požádáňí statkov cudzích - odkáď pochádzá tá hlavatosť, s kterú sa proťi zemskému pánstvu, proťi vrchnosťi vašej tolkokrát povišujeťe – odkáď pochádzajú ťi pohanské obličaje, ťi svatojánske ohne, a iné poverki, které za krátky čas sem u vás skusil, v kterém medzi vami prebívam – odkaď pochádzá, že misel mnohích naproti vecám našeho náboženstva tak je zatupená, a zahlúpená , že v dobrovólnej nevedomosťi ťich vecí až do smrti strvávajú, které sú najpotrebnejší k večnému blahoslavenstvu, a tak sami o svoje nesčasťí pracujú, samí sa hádžú do teho žalára, kďe bude plač a škípaňí zubov. – odkaď, pravím, toto všecko pochádzá – Zdáliš ne s téj jeďinej príčini, že neposlúchajú Slovo Božé: že neslišá kresťanské katolícke učeňí: že neslišá hlas svojeho pasťíra. A preto napomínám vás ze svatím Jakubom, buďťe poslucháči Slova božého, a ne len poslucháči toliko, ale i činiťele, nebo kdo je poslucháč slova, a v zrkadle, nebo zhlédel sa  a odešel, a hneď zapomenul jaký bol. Mňa čo sa dotiče, jako sem v prvej mojej kázňi zaslúbil, volať budem, a neprestanem, jako trúba povíšim hlas svoj, a zvestovat vám budem večné pravdi- zvestovat budem spľolu ai nešlechetnosťi vaše. Jestli kdo hlas pasťíra svého slišať nebude, jestli mňa neposlúchne, nech je vitvorení z ovčinca našeho, nech je vitvorení z obcováňá svatích, nech je zatracení, já ruky moje umívať budem. Jestli já z rozhlasováním Slova Božého, a z rozdelováním svatých svátosi vás krmiť budem, slušná, ano aj potreb

 

Posledná rozlúčková kazeň A. Rudnaya zo dňa 10. 2. 1805.

 

Valedictoria Concio modicum vobiscum sum. Joan.13.v.33. – Modlicum, et jam non videbitis me. 16.v.16.

 

„ - Synáčkové ešče máličko sem s vami.

 – Máličko, a uš neuzrete mňa.

 Dopusťi mi námestňíkovi tvojému Kriste Jéžiši Kňíža pasťírov, v kterého méne sem dovčilku poselství vikonával, abich, ked sa z mojími ovečkámi, mňe skrz teba zvereními lúčím, ti Slova potrebovať mohel, s kterími si ti tvé nasledujícé lúčeňí milím učedelníkom oznámil: Sináčkové a Céri Církvi Krušovskéj, ešče máľičko sem s vami, - máľičko, a uš víc neuzreťe mňa. Máličkozaisťe sem s vami, neb čas prichádzá, abich Stádo sebe zverené inému zanechal, a k vyššému svému povoláňú pospíchal. Poneváč sa tak lúbilo Velebnosti bozkéj , abi mňa ne vedla mojích zásluhi, ale vedla nesmírného svého Milosrdenstva v šestnástem roku mojeho pracováňá ve vinici Pána povíšil, a skutečním Udom slavnéj Arci=biskupskéj Kapituli Ostrihomskéj učiňil, dostatečná príčina, abich do posledného díchnuťá za toto tak znameňité dobrodeňí Chválu Bohu vzdával, aby ste ai vi láskaví farňíci mojí! Spolu povďačné srdco k nebesám pozdvihlľi, že Boh bohatí v milosrdenství zhlédel na poníženosť vašu, že vás téj radosťi učastních učiňil, abi sťe od prvopočátku Cirkvi Krušovskéj po první ráz včílek uzreli pasťíra vašeho kapitulským rúchem ozdobeného.

Opuščáťe síce duchovného otca, kterí vás miloval, kterého sťe milovaľi. Však ale preto nech sa nermúťí srdce vašé, a nech sa nestrachuje, nech radňej téj poťešitedelnéj nádeje nabívá, že láskaví váš Otec v nebesách, kterí svojú prozretelnosťú všecko ríďí, a spravuje, všecko k tvému cílu a k dušnému spaseňú našému sprovádzá, vás neopusťí: že vám dá pasťíras nápadňika mého, kterého jediné usilováňí bude šlapaje Krista Jéžiša Knížaťa pasťírov tlačiť, najsvatejšá vóla bozká, kteréj viplneňí v každodeňnéj modľidbe žádáťe, nech je jediná míra vešého čineňá, zanecháňá, žádáňá, a očekáváňá.

Ovečky mé premilé, ešče máľičko sem s vami, dopusťiťe mi, abich poslední ráz svoj hlas pasťírskí pozdvihel, abich vás na hlavné povinnosťi rozličného stavu vašého rozpamatal, které s toho místa oznamovať, a opakovať bolo stálé dovčilku mojé predsavzaťí, a povolíňí.

Ďétki poslušné budťe rodičom vaším, poneváč to je Bohu milé, napomíná nás apoštol národov, kdo sa Pána bojí, cťí rodičov, a jako Pánom slúžiť bude tím, kterí ho splodiľi, preto je prikázáňí bozké: cťi Otca tvého, i Matku tvu, abis dlho živí bol na zemi.

Rodičové predstavte si za mustru svatého Toriáša, o kterém svaté písmo hovorí: že mal sina, kterého od ďeťinstva učil báť sa Boha, a zdržovať sa od všelikého hríchu. Kon neukoťení bívá tvrdoústí, a syn rozpusťilí bude opovážľiví. Preto ti slova kazatela hlboko do srdca si zaščepťe: sinové tebe sú, cvič jich, a zohíbaj jich od ďeťinstva jejích.

Ženy poddané budťe mužom vaším, jako Pánovi, nebo muž je hlava ženi, jako Kristus je hlava Cirkvi, a jako Cirkev poddaná je Kristovi, tak i ženi mužom svojím ve všetkích vecách; Muži milujťe Manželki vaše, jako i Kristus miloval Cirkev. A seba samého vidal za nú, tak ai Muži majú milovať Manželki svojé, jako Ťela své.

Poddaní Boha sa bojťe, a Krála v pocťivosťi majťe; dajťe čo je cisárové císarovi, a čo je Božého Bohu. Každá Duša Mocnosťam vyšším poddaná bud, nebo neňi Mocnosťi, nežlľi od Boha, pretokdo sa proťiví mocnosťi, božému rídeňú sa proťiví, kterí aľe sa proťivá sami sebe odsúdeňí dobívajú.

Páni, čo spravedľivé, a slušné je služebňíkom preukazujťe, vedíce, že ai vi Pána máťe v nebi. Hoden je zaisťe ďelňík mzdi svéj : nebo kdo vilévá krv, a krivdu čiňi nájemňíkovi, bratri sú. Pečujťe o čeládki vašéj duchovní, i ťelesní život, nebo kdo o svojích, a obzláštňe o domácích starosť nemá, víru zaprel, a horší je, nežľi neverící.

Služebňíci buďťe poslušní pánom vaším ťelesním z bázňú síce, a s Traseňím, však spolu sprostosťi srdca svého jeko Kristovi, ne na  oko slúžíce, jako bi dťe sa ludom lúbiť chceľi, aľe jako služebňíci Kristovi čiňťe vólu Božú ze srdca; ve všeckém sa lúbíce, neodmluvajíce, neokrádajíce. Poddaní budťe pánom ne toľiko dobrím, a mírním, aľe i rozpusťilím; nebo ta je milosť, jestli kdo z ohledu Božého znášá zármutki, a nespravedľive trpí.

Tí, kterí sa medzi vami bohatí menovať možú, nech sa držá príkaza svatého Pavla apoštola; nech neňi sú vysokomyselní, aňi nech nedúfajú v neistém hbohatství, aľe v Bohu živém, kterí dává nám všecki veci hojňe k požíváňú, nech dobre čiňá, bohatnú na dobrích skutkoch, snadňe udelujú, poklad sebe čiňá dobrí k času budúcému, abi dosáhľi pravého života.

Chudobní! Uvržťe na pána peč svu, a on vás krmiť bude. Nepečujte ríkajíce: čo budeme jesť, aneb čo budeme piť, aňi čím sa, budeme odívať, nebo to všcko pohane vihledávajú, vi zaisťe Otec váš, že toho všckého potrebujeťe. Majíce aľe pokrm, a čím bi sťe sa oďívaľi,  majťe na tom dosťi, nebo kterí chcú zbohatnúť, upadajú v pokušeňí, a škodľivé, které zahružujú luďi v zahinuťí, a zatraceňí.

Naposledki, jakžto fárňici v osobe nápadňika mojého budúcého pasťíra vašeho zhlédňiťe Jéžiša Krista, toho veľikého pasťíra, a biskupa duší našich, na kterém místo on poselství vykonávať bude, tak o nom misľiťe, jako o služebnňíkovi Kristovém, a rozdavačovi tajemství Božého. S tej príčini vás apoštol napomíná: prosíme vás bratri, abi sťe rozeznaľi tích, kterí pracujú medzi vami, a predložení sú vám v Pánu, a napomínajú vás, abi sťe k nim hojnejšu lásku maľi pre práce jejich; majte pokoj s nimi, poslušní budťe predstavením vašim, a poddaní budťe jim, nebo oni vás pilňe strahujú, jakžto počet majíce vidať za duše vaše, abi to z radosťú čiňiľi, a ne vzdicháňím, nebo to neňí užitečné vám. Milujťe tehda pasťíra vašého nápadňíka mého, milujťe sa vespolek, jako já sem miloval vás; s toho poznajú všcci, praví Kristus Jéžiš, že sťe Učedelňíci mojí, jestľi lásku jeden k druhému mať budeťe. Láska je zavírka všckích prikázáňí, duša celého kresťanstva, a zvazek dokonálosťi. Toto je posledné mojé pasťírské napomínáňí.

K tomu ale dodám z uprimného pasťírského srdca pochádzjícé zjevné posledné požehnáňí. Oheň láski svéj zapál Boh v srdcách vaších, ten nech rídí všcki kroki vaše, abi sťe od cesti jeho prikázáňá neodstúpiľi. Nech viplňí všecki pravé žádosťi srdca vašého, a svatá jeho pravica v rozďelováňí zemského, a nebeského požehnáňá nech sa nad vami ňikdi neukráťí; nech predlží vek váš, abi sťe uzreľi sinov ďétek vaších, abi boľi sinové, a céri vašé jako mláďatka olivi okolo stola vašého; nech naplňí stodoľi vaše ze zbožím, a komori vašé všeckím, čokľvek k živnosťi prináleží, abi sťe otvoriť mohľi ruku vašu  bratrovi núdznému; nech vás obhajuje skrz andela svého, od náhléj, a nenadáléj smrťi, od hromobiťá, a škodľivéj búrki, od ohňa, a povodňi, od chrústov, a popeľici, od moru, hladu, a vojni; nech vám dá svatého pokoja, kterého svet dať nemože. Jedním slovem: nech vileje na vás plnosť všeckého svojého požehnáňá.

Včíl už ništ iné mi nepozostává, jediňe abich vás láskaví farňíci moji Bohu, od kterého sem vás prijal, odevzdal. Ach láskaví Otče v nebesách! Bár bich z jednorodením sinem tvím kňížatom mojím povedať mohel: Otče svatí, zachovaj tích, kterích si mňe dal v ménu tvém, abi boľi jedno, jako ai mi: ked sem bol s ňimi, ja sem jích zachoval v menu tvém, kterích si mňe dal, chráňil sem, a žáden s ních nezahinul, jediňe syn zatraťení. Bár bich z veľikím apoštolem opakovať mohel: dobrí boj sem bojoval, beh sem moj pasťirski dokonal, víru sem zadržal, a preto zložená mi je koruna spravedlnosťi, kteru mi dáš v ten ďeň spravedľiví sudce. Však aľe od pravidla svého veľmi oddalenému čo mi pozostává, jediňe k trónu milosrdenstva sa uťíkať, a teba pred obličajem fárňikov mojích vrúcňe prosiť: abi si spáľil ohňem láski tvéj všecki chibi mojé v mojém Urade pasťírském dopusťené. Človek sem, a to síce krehkí človek, ňišt ludského od seba neoddalujem; apreto milí fárňici mojí! Jestľi sem bol komu kamen urazu a skala pohoršeňá, jestľi sem skrz lahkomiselnosť, nerozvážľivosť, ano i zlosť zachváťení v Urade mojém pasťírském  po pravéj ceste nepokračoval, jestľi sem  komu krivdu učiňil, jestľi sem koho s vás na jakíkoľvek spósob obrazil, pre bozké milosrdenství vás prosím, abi sťe mi odpusťiľi všecko previneňí moje, znášajíce jeden druhého, a odpusťíce vespolek, jako Kristus odpusťil nám.

Za všecku lásku, a uprimnosť, vdačnosť, a príveťivosť, za všecku deťínsku česť, a poslušnosť naproti duchocnému otcovi vašému preukázanu, čiňím zjavné s povdačného srdca pochádzajícé podakováňí: nech vám za všecko dobrodeňi ten hojňe zaplaťí z visosťi, kterí pohár studenéj vodi žížňivému podání, tak si váží, jako bi sám s ním bol napájaní. Ja ťelem síce oddálení, ale duchem prítomní, neprestanem v nehodních modľitbách mojích na vás pamatať; pospírajťe ai vi nové práce včil mňe skrz prozretedelnosť bozku uložené prosbámi vašími, abi sme jedenkaždí povinnosťi stavu svého dosťi učiňíce po tomto putováňí v slzavém údolí, nekdi spolu v blahoslavenéj vlasťi našej sa zešľi, a póvodca všeho dobrého na veki chváliľi, a velebiľi,

Amen.“

 

Poznámka:

 

Posledná kázeň v krušovskom kostole, ktorú si vypočuli i veriaci z našej obce je v uvedenej  knihe na stranách 532-538.

 

Farári a kaplani krušovskej farnosti

Farári krušovskej farnosti Kaplani krušovskej farnosti


 

V roku 1998

Starostka obce sa zúčastnila prezentácie knihy

V Trnavskej univerzite sa konala prezentácia novej knižnej publikácie: „Alexander Rudnay a jeho doba“ za účasti J. Em. kardinála Lászlóa Paskaia, arcibiskupa prímasa Budapeštiansko – ostrihomskej diecézy, J. E. Jána Sokola, arcibiskupa - metropolitu Bratislavsko – trnavskej diecézy, J. E. Petra Dubovského, predsedu Spolku s. Vojtecha, riaditeľa Spolku sv. Vojtecha pána PhDr. Štefana Hanakoviča, delegácie z jeho rodnej obce a delegácie z Krušovskej farnosti v ktorej bola okrem starostu obce z Krušoviec pána Uhríka s manželkou aj starostka našej obce Helena Gálisová s pánom Jánom Medom, predsedom dedinskej organizácie KDH, vedúcim farského spevokolu a organistom farského kostola v Krušovciach v jednej osobe.

Slávnosť otvoril prorektor Trnavskej univerzity doc. Dr. Jozef Mikloško DrSc. zdôrazňujúc dobré vzťahy s poprednými katolíckymi univerzitami v Európe a vysoko ocenil náboženskú a národnú činnosť A. Rudnaya, ako aj jeho veľký prínos v oblasti sociálnej a charitatívnej. Pán profesor Tibor Žilka priblížil  plodný život a dielo A. Rudnaya a doc. Dr. Karol Wlachovský vyjadril svoje presvedčenie, že po tomto dvojjazyčnom diele budú nasledovať ďalšie, a taktiež vyjadril ocenenie práce zostavovateľom knihy. Medzi tými, čo sa prihovárali k účastníkom slávnostného aktu boli aj podpredseda Celoštátnej  samosprávy Dr. Štefan Tóth a profesor PhDr. Jozef Šimončič CSc, vedúci katedry histórie Trnavskej univerzity. Riaditeľ Spolku sv. Vojtecha PhDr. Štefan Hanakovič pripomínal hlavne duchovný odkaz tohoto veľkého syna národa a jeho apoštolský príklad.

Slávnosť sa konala dňa 30.októbra a pokračovala 31.októbra v Ostrihome, v meste, ktoré a. Rudnay podporil v znovuzískaní kultúrno – cirkevného významu 19.storočia v rámci Uhorska. Pietna spomienka sa začala zádušnou svätou omšou pri náhrobku A. Rudnaya v krypte pod ostrihomskou bazilikou. Hlavným celebrantom bol J. Em. Kardinál L. Paskai, koncelebroval J. E. arcibiskup J. Sokol, J. E. P. Dubovský SJ, predseda Spol. Sv. Vojtecha PhDr. Š. Hanakovič a ďalší biskupi a kňazi.

Pre zúčastnených sa stala prítomnosť na tomto slávnostnom akte veľmi hlbokým zážitkom, o čom porozprávali zastupiteľtvám OcÚ. 

 

Poznámka:

O tejto udalosti je na titulnej strane Katolíckych novín zo dňa 8. 11. 1998 článok pod názvom: „Alexander Rudnay a jeho doba,“ ktorý napísala Katarína Žáková. 

 

 

 

 

 

 


 

 

Moje
webové stránky

Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.ic.cz
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc: http://velkanoc.ic.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk
Svadba: http://svadbask.unas.cz
Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín: http://cemetery.zaridi.to
Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://babka-radi.euweb.cz
Olympionik: http://olympionikholub.ic.cz
Sedmičkari: http://rannisedmicka.ic.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org
Senior: http://dano17.wz.sk


 

Editace stránek
Stránky zdarma
Stránky systému Webgarden

Máte radi jar?

Áno (107 | 22%)
Nie (89 | 19%)
Ďakujem Vám za návštevu!
Cezmín
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one